Od nemocnice som prešiel niekoľko ulíc a opäť som sa ocitol v srdci mesta Crocus. Už sa blížilo k večeru, to znamenalo, že sa mesto prebudí do nočného života. Plné hospody, zábava na každom rohu no rovnako spojená aj s bitkami alebo prípadnými krádežami. S povzdychom som šiel jednou takou uličkou v ktorej boli obchody s čarodejníckymi potrebami. Hneď som si chcel do jedného zájsť než som si uvedomil, že nemám moc peňazí, skorej žiadne. Zaujal ma jeden obchod v ktorom nejaký ľudia upratovali porozbíjané lahvičky od elixírov. Výpary z nich sa šírili po celej ulici, neboli moc príjemné. Desne to smrdí, pomyslím si zrovna v tedy, keď prejdem okolo toho krámku, než si všimnem nejakej dievčiny, ktorá ma pozorovala. Bola mladá, zrejme rovnako stará ako já, oblečená v klasickom, čiernom plášti. Snažila sa byť nenápadná, no nestačilo to – naše pohľady sa stretli a zdá sa, že prebehla iskra. Anoxi, sústreď sa na svoju druhú dennú úlohu – smer knižnica! Zhreším samého seba a pokračujem ďalej. Zabočím v pravo a onedlho som bol pred vstupom do knižnice.
Mohol som očakávať hoci čo, ale dojem ktorý na mňa spravila bol absolútne dokonalý! Bola obrovská, steny boli plné políc s knihami, mramorová zem, príjemné svetlo, ktoré hrialo na telo – iný sa knižniciam vyhýbali, ale cítil som z toho mágiu. Hneď ako som vošiel som potichu prešiel do oddelenia mágie a začal som si čítať názvy kníh. Po chvíli bádania som zobral asi sedem kníh a presunul sa k stolíku ku ktorému som sa posadil. V šuplíku bol onen kúzelný nástroj na rýchle čítanie, neváhal som a nasadil som si čarovné bríle a začal som lisovať v prvej knihe, ktorá niesla názov – Kúzla všetkého druhu.
„Máš pekné vlasy,“ začul som, po pár minút čítania. Vystrašene som otočil hlavou a spatril som ono dievča, ktoré ma pred tým pozorovalo. Nevedel som čo povedať. Ďakujem? Kto si? Alebo ešte lepšie, si nejaký uchýľ? Na sucho prehltnem a dievča si hneď sadne oproti mne, zoberie si jednu knihu do ruky a začne ňou listovať. „Mágia pre začiatočníkov. Ako správne čarovať. Magické runy a zásady tvorby magických kruhov.. páni, si novic?“ s prezeraním obsahu knihy sa na mňa nakoniec pozrela.
„No.. dá sa tomu tak povedať, áno..“ zamumlem, pritom naďalej sledujem to dievča. „Kto si?“ nakoniec nadhodím. Chvíľu bolo ticho, tak som sa rozhodol ho venovať dočítaní, než sa opäť ozvala. „Volám sa Yuki, a ty si?“ venuje mi rovnakú otázku, pritom som zavrel prvú knihu, ktorú som odložil bokom. „Anox,“ predstavím sa a zdá sa, že sa začervenala.
„Aké pekné meno, videla som ťa keď si prišiel do Crocusu. Zahalený, tajomný chalan a teraz? Vyzeráš ako z iného vesmíru. Si použil dáke kúzlo na zmenu imidžu?“ opýta sa, pritom mi posunie knihu v ktorej listovala a rukou načiahne po ďalšom spisu. „Hľadáš niečo konkrétne?“
„Nie, iba som si vymyl uhlie z vlasou a áno. Presne jednu konkrétnu mágiu,“ prehovorím potichu, neviem čo si mám pod týmto predstaviť. Je nejako doterná, no má nádhernú tvár a vlasy niesli peknú bielu farbu. Naozaj som v sebe pocítil niečo zvláštne, ale to nie je proste možné.. už na tento prvý pohľad. „Počula si niekedy o Equilibriu?“ opýtam sa, pritom som si všimol, že sa na mňa usmiala.
„Uhlie? To je dáka nová móda?“ povie s úškrnom. „A tak.. nie o Equilibriu som nepočula, preto si tu, že?“ prehovorí potichu pritom si prezrela názvy kníh. „Neviem či to tu nájdeš. Už podľa názvu to nebude obyčajná mágia – takže by si mohol zájsť do oddelenia stratenej či zakázanej mágie, možno by sa ti pošťastilo,“ mrkne na mňa. „Môžem ti pomôcť, taký pekný chalan ako ty. Väčšinou poznám tých namakaných mágov a škuľavých knihomoľov – ty nie si ani jedno ani druhé, si fešák ktorý borí nos v knihách,“ zazubí sa na mňa a ja iba zarazene prikývnem hlavou.
„T-ak ďakujem, budem.. no, rád, že mi s tým... pomôžeš?“ vykokcem zo seba, pritom mi posunie knihu z kôpky a začnem ju čítať. Presne postupne to vám nebudem vravieť. Prečítal som jednu knihu, potom som prešiel na druhú a tak to šlo ďalej. Občas som prehodil reč s Yuki, ktorá na mňa laškovito hádzala pohľady a hneď som videl ako z jej očí vychádzajú srdiečka a bombardujú ma ako nejaký guľomet. No zdá sa, akoby som k nej niečo začínal bližšie cítiť, predsa bola milá, ochotná mi pomáhať a ten jej flirt bol fakt nenápadný asi rovnako ako to nenápadné sledovanie v tej uličke. Sledovala ma tými svojimi drobnučkými očami pritom mi vysvetľovala dáky graf v jednej kúzelnej knihe. Mal som pocit akoby som tu s ňou trávil už hodiny, opriem si hlavu o ruku a sledujem ju.
„Čo pak?“ opýta sa ma tým sladkým hláskom a ja iba pretočím list v knihe a pomaly na ňu upriem pohľad. „Počuj, potom.. až to nájdeme. Nechceš niekam zájsť?“ spýtam sa a jej odpoveď bola ako z dákej rozprávky. „Hej, budem rada.. hihi.“
Automaticky mi to na tvary vyčarilo úsmev, asi rovnaký ako keď som sa dozvedel, že Zero by bol schopný sa za mňa prihovoriť u mistra Laxusa. Celý šťastný som s ňou opäť pokračoval v čítaní kníh a mal som pocit akoby som sa vďaka nej dostával do konečného cieľa vo svojom bádaní.
Knihy sa na stole striedali. Už som s Yuki prešiel všemožné výtisky kníh, než som sa dostal asi k posledným desiatim knihám v tomto oddelení.
„Tá mágia má byť o troch elementov,“ poviem, keď čiahnem po jednej z kníh a Yuki prikývne hlavou: „Equilibrium je iný názov pre rovnováhu, to znamená, že sa to bude týkať rovnováhy medzi týmito tromi neznámymi elementami. To mi pripomína..“ začne hovoriť a vtedy povedala niečo nad čím som mal otvorené ústa. U Merlina, prečo mi toto.. akoto, že mi to uniklo! Keď si spomeniem na ten výbuch v mojom rodnom dome, na to záhadné splanutie sukne tej šarlatánky, ktorá predávala falošné talizmany.. pomyslím si. „Yuki, si génius! Ale ozajstný!“ poviem, tento krát na hlas a ona ma zjela prekvapeným, no radostným pohľadom. „Hej? A čo som také povedala?“ zasmeje sa.
„No, že určuje rovnováhu medzi tými tromi elementami, to znamená aby udržal rovnováhu, musí byť schopný tie elementy ovládať. A keď si tak spomínam.. ehm, etto.. raz to bol oheň, potom ten výbuch ktorý zapríčinil blesk..“ zamumlem si.
„Aha? Nechýba ti k tomu ešte ľad? Keď áno, tak to sú tri elementy určené priamo k boju.. teda majú bojovú podstatu, alebo ako by som to mala povedať. Nehovor mi, že niečo také ovládaš!“ prekvapene ma opäť zjede pohľadom. Jediné čo som spravil, bol, že som prikývol hlavou. Teraz som vedel, že čo presne ovládam, ale nevedel som, ako to mám s vedomím použiť. „Boží. Si ešte lepší ako som si do teraz myslela,“ prehovorí a jediné čo spravím tak môj zubatý úsmev. „Vďaka tebe už vieme, kde máme presne hľadať,“ usmejem sa na ňu, pritom sme spoločne zašli do oddelenia starodávnej mágie. Spoločne sme prezerali názvy kníh, než som sa zastavil pri názve jednej z kníh – Elementárna rovnováha. Bol to zrejme iný názov ako ten, ktorý mi Kyiomi povedala, ale keď jej vyšlo v tom zhluku cifer, ten názov.. tak to musela byť chyba autora, neviem nuž. Viem, že som po tej knihe siahol a to isté spravila aj Yuki. Po celú tú dobu čo tu sme, je toto po prví krát, kedy medzi nami nastal fyzický kontakt. Začervenám sa ako paprika, pritom zoberiem – dosť tlstú knihu a vrátim sa k stolíku. Yuki si pre tento krát sadla vedľa mňa. Na sucho som prehĺtol, nič som nevravel, ale mal som prazvláštny pocit v žalúdku. Nebolo to iba z tej knihy ale aj z nej a rozhodne to nebol pocit znechutenia, ale začal som ju mať rád. Rozumela mi čo hladám aj čo to pre mňa znamená. Dokonca to bola baba môjho typu. Venujem jej úsmev a otvorím knihu na prvej kapitole.
„Na daj si toto.. je to veľká kniha, tak nech nemáš dlhé čítanie,“ podá mi čarovné okuliare, ktoré si nasadím a začnem čítať. Medzi tým sa mi oprela o rameno. Text, ktorý som čítal bol plný znakov základných prvkov. Nepočítam množstvo vzorcov a tabuliek.. dokonca tie ilustrácie boli zaujímavé. Obyčajné váhy a k nim prikreslená paní so srpom, krídlami a zviazanými očami. Listoval som v tej knihe ako divý a doslova hltal každú poznámku, každú poučku, ktorá bola v nej vypísaná. V prípade ak je mág v ohrození či sa proste bojí.. tak sa tento druh mágie samovolne aktivuje – značí to tento graf v ktorom je vidieť ako sú hodnoty mimo stanovenú mieru.. prečítal som si časť textu a na obrázku boli tie samé váhy no neboli v rovnováhe – jedna časť bola na samom vrchu ako tá druhá.
Yuki sa ma nepúšťala, tento krát ma objala. „Vidíš, našiel si to.. dokonca si v polke knihy a ani si nepostrehol, že som ti písala poznámky,“ zazubí sa. Otočil som hlavu a hneď som si všimol, že mala popísané hneď niekoľko desiatok listov.
„To.. to kedy si stihla? A prečo si to robila?“ opýtam sa prekvapene, pritom som schytal pusu na líco. „Mám ťa rada a ako som povedala, záleží ti na tom..“ povie potichu, pritom sa zasmeje. Prekvapene som sa na ňu pozeral a opäť som jej venoval zubatý úsmev: „Ďakujem, je to od teba milé..“ prehovorím, pritom mi dá opäť ďalšiu pusu na líce a na papier obkreslí graf z knihy. Ani som si nevšimol, že to vôbec začala písať a neveril som tomu, že ona sama popísala toľko listov. Nakoniec som v knihe prešiel na podkapitolu o kúzlach, kde boli vypísané skoro všetky známe.. teda mne do teraz neznáme kúzla spojené s elementom ohňa, ľadu a blesku. Prezeral som si nakreslené obrázky ako dané kúzlo vyzerá a Yuki spokojne písala ďalej, pritom sme si vymenili iskryčky lásky, ktoré nám plápolali v očiach.
„Teraz asi už vieš všetko a odídeš, nie?“ povie potichu, keď dopíše posledné slovo a všetky listy papierov zloží k sebe na hromádku.
„Času mám dosť, než odídem, takže tu môžeme byť spolu,“ zasmejem sa a položím si ruku na jej rameno. „Ani nevieš ako som rád, že si mi s týmto pomohla, teraz iba akoby som ti to odplatil,“ zamyslene poviem.
„Pusou? Ty pako ryšavé?“ zasmeje sa, neotáľal som a venoval som jej bozk na pery. Bol to zvláštny pocit, taký som ešte nikdy nezažil. .Jej pery chutili ako čerešne, vážne akoby Yuki bola vytesaná z kameňa presne podľa môjho gusta. Ani jeden sme neprestávali, bozkávali sme sa ďalej, než mi k ušam priletel ďalší hlas, starší.
„Pane?“ povie neznáma staršia osoba na ktorú otočím hlavu. Na košeli mala vysačku z menom a pod ním, že je knihovníčka. „Ehm, prepáčte.. nebudeme sa tu bozkávať, heh..“ zasmejem sa, pritom si poškribem zátylok, než tá stará knihovnica opäť prehovorí.
„O čom to hovoríte? Ste tu len vy. Celú dobu ste tu rozprával a mala som chuť vám dať pohlavek. V knižnici sa nerozpráva, iba číta! Zapamätajte si to, inak vás odtiaľto vyhodím!“ zhrešíma. No v tom mi prejde mráz po chrbte, pretože keď som sa otočil, Yuki nebola nikde. „Yuki?“ opýtam sa potichu, no knihovnica ma pleští po ramene.
„Človeče, ste tu celú dobu sám, potrebujete doktora?“ opýta sa, no v tom som si uvedomil jedno. Okrem tejto starej knihovnice, pár ľudí v susednom oddelení a mňa, tu nikto ďalší nebol. Držal som v jednej ruke knihu a v druhej pero, pritom som zapisoval poznámky na papier. A keď povedala, že som tu sám – to mi ešte neprilepšilo. Ako je to možné?! To je blbosť, musela si odskočiť na toaletu.. Zamyslím sa, no v očiach knihovnice som videl, akoby sa pozerala na blázna. Nakoniec oddišla a ja sa vrátil späť ku knihe a bez účelovo som hľadel na znaky v knihe. Celú dobu som tu sám? Tak.. ale, veď som cítil jej dotyky, bolo to skutočné ako to.. počkať! Ten krámek s elixírmy a tie výpary.. pane bože.. zamrazilo mňa. Nemohol som uveriť, že tie výpary mi zmiatli hlavu a vyvoril som si predstavu Yuki, ktorá bola presne ako z mojich predstáv, chápala mňa a proste.. správala sa ku mne milo. Položím si hlavu na stôl, podopreté zloženými rukami a ticho mlčím. Nič nehovorím, ani sa neobzerám. Cítil som sa trápne, keď ma z tej ilúzie vydrala tá knihovníčka.. kurňa, čo si o mne myslela?!
Teraz chcem čo najrýchlejšie vypadnúť z tohto mesta, áno.. nadrobil som si trapas ako nikdy pred tým.. Rozprával som sa z tak povediac duchom. Bože Anoxi.. hlasito si povzdychnem.
Home 
15.07.18 23:27